GrkatBa

Gréckokatolícka eparchia Bratislava

 
Prorok AmosVytlačiťE-mail
Napísal Administrator   
Utorok, 15 Október 2013 13:26

Amos bol pastierom v Tekoa, na hraniciach Júdskej púšte. Patrí medzi menších prorokov Starej zmluvy, hoci nepatril do okruhu prorokov, ani nebol synom proroka (7, 14), bol Bohom vzatý od stáda a poslaný prorokovať Izraelu. Po krátkej službe, ktorú mal vo svätyni v Beteli (7, 10) a asi tiež vykonával službu v Samárii (3, 9; 4, 1; 6, 1), bol vypudený z Izraela a vrátil sa ku svojim prvotným povinnostiam. Hovorí Božie slovo za vlády kráľa Jeroboama II. (783-743), v severnom kráľovstve, v dobe ľudsky slávnej, v ktorej severné kráľovstvo sa rozširuje a bohatne, ale prepych veľkých je urážkou biedy utláčaných a lesk kultu maskuje chýbajúcu pravú náboženskosť. Kniha je v určitej neusporiadanosti, zvlášť rozprávanie v próze (7, 10-17), ktoré oddeľuje dve videnia, lepšie by sa umiestnilo na záver rozprávaní.

Samotný obsah knihy je rozdelený do troch častí. Prvá časť proroctva je o súde okolitých národov Izraela a samotnom Izraeli. Druhá časť proroctva je o výstrahách a hrozbách Izraelu za ich nevernosti. Tretiu časť proroctva tvoria videnia proroka.

Prvá časť, ktorá sa týka súdu Boha za hriechy proti okolitým národom (Damask, Gaza a Filištínci, Týr a Fenícia, Edom, Ammon, Moab, Júdsko) a Izraelu ako poslednému. Podčiarkuje sa tu Pánova spravodlivosť, ktorý trestá každú nespravodlivosť u všetkých národov. Na Izraeli Boh zjaví najvyššiu spravodlivosť. Výroky majú identickú štruktúru a opakujú rovnaké stereotypné formuly. Tieto výroky sa nachádzajú v prvej a druhej kapitole knihy. V druhej kapitole sa nachádzajú slová proroctva proti Izraelu. Pán im vyčíta, že predali spravodlivého za peniaz a chudáka za páru sandál, že šľapu po chudákoch a na zlé cesty vedú bedárov, otec a syn idú za rovnakou dievčinou a takto znesväcujú Pánovo sväté meno. Na záver Pán hovorí o tom, ako vyviedol Izrael z Egypta, ako sa oň staral, vzbudil im prorokov, ale ony tým pohrdli a tak ich čaká trest.

V druhej časti prorok ohlasuje výstrahy a hrozby pre Izrael, kvôli jeho odvráteniu sa od Boha. Tretia kapitola začína slovom, keď Boh hovorí o tom, ako si vyvolil jedine Izrael a preto budú niesť dôsledky všetkých ich hriechov. Tak Pán zjavuje svoje plány prorokom, ktorých si vyvolí, aby ohlásili, že nič sa nedeje bez toho, aby to nezapríčinil Boh. Boh spôsobí, že bude zničené oltáre v Beteli, zrúcané na zem, budú zničené domy a paláce bohatých. Aj v štvrtej kapitole Boh pokračuje vo vylíčení trestov: „Poďte do Betelu a hrešte, do Galgaly a hrešte viac, prinášajte ráno svoje obety a každé tri dni svoje desiatky! (4, 4); „Preto ja som vám dal prázdne zuby vo všetkých vašich mestách a nedostatok chleba na všetkých vašich miestach, ale neobrátili ste sa ku mne" - hovorí Pán. "Ja som vám odoprel dážď, keď boli ešte tri mesiace do žatvy; i dal som pršať nad jedným mestom a nad iným mestom som pršať nedal; jeden ostredok dážď zvlažil, kým ostredok, na ktorý nepadal dážď, vyschol. Dve - tri mestá sa tackali k jednému mestu, aby sa napili vody, ale nezahasili smäd, a predsa ste sa neobrátili ku mne" – hovorí Pán. "Bil som vás úpalom a sneťou; množstvo vašich záhrad a vinohradov, vašich figovníkov a olív zožrali kobylky; no neobrátili ste sa ku mne" - hovorí Pán. "Poslal som na vás mor ako v Egypte, porazil som mečom vašich mladíkov spolu s vašimi krásnymi koňmi a nechal som, nech vám vniká do nosov zápach vašich táborov; no neobrátili ste sa ku mne" - hovorí Pán. "A vyvrátil som vás, ako vyvrátil Boh Sodomu a Gomoru, že ste boli ako hlaveň vytrhnutá z vatry; no neobrátili ste sa ku mne" - hovorí Pán. "Preto takto naložím s tebou, Izrael; keďže takto naložím s tebou, chystaj sa pred svojho Boha, Izrael“ (4, 6-12). V piatej kapitole na začiatku Boh vyjadruje svoju ľútosť alebo dokonca nárek na stavom Izraela. Objavuje sa tu aj jeho pozvanie ku obráteniu srdca: „Hľadajte ma (Pána) a budete žiť!“(5, 4; 6); a na inom mieste: „Hľadajte dobro, a nie zlo, aby ste žili, aby tak bol s vami Pán, Boh zástupov, ako ste vraveli. Nenáviďte zlo a milujte dobro a uplatňujte právo v bráne, azda sa zmiluje Pán, Boh zástupov, nad zvyškami Jozefa“ (5, 14-15). V závere kapitoly Boh vyjadruje svoj odpor voči vonkajšiemu náboženskému kultu: „Nenávidím, odmietam vaše slávnosti a nie sú mi milé vaše sväté zhromaždenia; ak aj mi obetujete holokausty, nie sú mi milé vaše obety, a tučné obety ako zmierenie, ja na ne nehľadím. Či mne ste predstavili obety a dary v púšti počas štyridsať rokov, Izraeliti? Pozdvihovali ste Siccuta ako vášho kráľa a Chiiona ako vašu modlu, a Stellu ako vaše božstvo: všetky veci vami urobené.“ (5, 21-22; 25-26) V šiestej kapitole pokračujú výroky o treste, ktorý príde na paláce bohatých v Izraeli pre ich hriechy, ktorý Boh vykoná skrze iné národy.

Tretia časť začína siedmou kapitolou, v ktorej prorok dostáva videnia od Boha, ktoré predstavujú tresty pre národ, a sú to: kobylky, sucho a olovnica. V tej istej kapitole sa opisuje aj vyhnanie proroka Amosa z Betela a jeho proroctvo proti kňazovi v Beteli, Amasiášovi. Ôsma kapitola pokračuje videním koša zrelého ovocia a ohlasujú sa tresty ako temnota a nárek, potom bude v krajine hlad a smäd ale nie telesný, ale duchovný po Božom slove, na záver je znovu ohlásený trest. Deviata kapitola začína videním o páde svätyne, pokračuje doxológiou Boha, a slovom proroka o smrti všetkých hriešnikov v Izraeli. Na záver sa opisujú prisľúbenia pre budúcnosť ohľadom Dávidovho domu: obnovenie Dávidovho kráľovstva (v. 11-12), obnovená materiálna prosperita (v. 13-14) a nepretržité prebývanie v znovu nadobudnutej vlasti (v. 15).

Kniha proroka Amosa, tak ako celé Sväté Písmo zjavujúce Božiu láske ku človeku, je aktuálna a nadčasová aj pre situáciu kresťanov v dnešnej dobe. Prorok ide v línii prorokov poslaných Bohom, ktorí hovorili Pánovo slovo pre jeho vyvolený národ, aby išiel cestou a spôsobom života za jediným pravým Bohom, ktorý svoj ľud vyviedol z Egypta a doviedol ho po štyridsiatich rokoch putovania do zasľúbenej zeme, starajúc sa oň po celú tú dobu (por. Dt 11, 1-7). Izrael mal skúsenosť so živým Bohom, spoznal jeho lásku k nemu a starostlivosť oň, ale po dobytí prisľúbenej zeme, keď sa izraelský ľud tu usadil, pomaly začal byť neverný zmluve so svojim Bohom a išiel v náboženskom živote za pohanskými bohmi okolitých národov. To sa začalo prejavovať po rozpade Šalamúnovho kráľovstva na Severné kráľovstvo a na Judské kráľovstvo. Preto Boh, vo svojej láske k svojmu ľudu, posiela prorokov, aby volali naspäť vyvolený národ k svojmu jedinému a pravému Bohu, ktorý ho miluje večnou láskou (porov. Jer 31, 3; Oz 11, 1).

Preto prorok Amos v piatej kapitole vyzýva ľud, aby hľadal Boha, ak chce žiť; aby nenávideli zlo a konali dobro, aby sa vrátili k tej jedinej pravde, ktorú spoznali počas svojich dejín. Takto to slovo platí aj pre kresťanov, lebo každý deň je tu pokušenie hľadať istoty a zabezpečenie sa v iných skutočnostiach života ako vo vzťahu k Bohu (porov. Mt 4, 1-10). Preto je tu každodenné pozvanie od Pána, hľadať jeho vôľu v našom každodennom živote a prijať ju ako dobro, hľadať vzťah s Bohom a všetko ostatné nám bude dané (porov. Mt 6, 33). Preto Boh vo svojej láske k nám dovolí, aby sa v našom živote objavili choroby, situácie života prevyšujúce naše sily a naše rozumové chápanie, aby sme videli a zistili, že sa ženieme za pominuteľným pokrmom, ktorý nemá trvácnosť (porov. Jn 6, 27); že to, na čom stavia kresťan svoj život bude preskúšané, či to vytrvá alebo sa rozpadne ( porov. 1 Kor 3, 12-14); a že v porovnaní s Kristom všetko pominuteľné nemá žiadnu cenu (porov. Flp 3, 8), že nedokážeme čeliť útokom diabla cez vonkajší tlak sveta (porov. Mt 7, 26-27) a môžeme takto stratiť istotu, nádej a zmysel života. Preto dostávame každý deň pozvanie od milosrdného Boha hľadať jeho vôľu a takto mať istotu v živote, ktorou je jediná Skala, ktorú nerozbil tento svet a diabol, a ňou je samotný Ježiš Kristus (porov. Mt 7, 24-25).

V tej istej kapitole Boh cez proroka Amosa (v. 21-26) vyjadruje svoj odpor voči vonkajšiemu kultu náboženského života izraelského ľudu, ktorým často krát ľud zakrýva to, čo nie je schopný praktizovať podľa Božej vôle – právo a spravodlivosť (porov. Am 5, 24). Rovnakú skutočnosť môžeme čítať aj u proroka Izaiáša (porov. Iz 58, 1-10). Aj v kresťanskom živote určite je ľahšie, a vedie to často krát aj k pýche o vlastnej dokonalosti, praktizovať kresťanstvo v štýle navštevovať bohoslužby, prijímať sväté tajomstvá, dávať na potreby cirkvi alebo farnosti, čo určite treba praktizovať, ale nie povýšiť to ako najvyšší zákon kresťanského života, ako to urobili farizeji a zákonníci (porov. Mt 23, 23-26), ako, na druhej strane, prijať urážku a nespravodlivosť od druhého, odpustiť, neodsúdiť, neodporovať zlu a neodpovedať zlom na zlo ( por. Mt 5, 39), nebúriť sa voči nadriadeným v práci, prijať posledné miesto v kolektíve, prijať vlastnú chorobu alebo kríž vlastnej reality života (porov. Lk 9, 23; 14, 27). V čom vlastne spočíva Božia spravodlivosť a právo pre kresťana, ktorý môže ukázať skutočnú Božiu tvár pre ľudí dneška? To sa môžeme dozvedieť od evanjelistu Lukáša (Lk 6, 27-44) a od evanjelistu Matúša ( Mt 5, 20-48; 6, 14-15, 33; 7, 1-5, 21-23). V týchto veršoch môžeme nájsť, čo chce Boh od kresťana, aby skrze jeho život ľudia oslavovali Boha, ktorý je jediný, pravý a sediaci na tróne slávy (porov. Mt 5, 16).